Analýzy: Nekonečný príbeh Fínska zvaný recesia

Pi, 09/18/2015 - 10:47 -- roland

Fíni prišli s novou vlnou štrukturálnych reforiem. Premiér Juha Sipilä sa vyjadril, že Fíni patrili medzi najhlasnejších „radcov“ Grécku, teraz keď sa ich ekonomike nedarí, nadišiel čas zobrať si tieto rady k srdcu. Medzi navrhovanými opatreniami je napríklad zrušenie dvoch štátnych sviatkov, predĺženie pracovného dňa o 20 minút, zníženie počtu dní platenej dovolenky, či zníženie náhrad pri práceneschopnosti. Tieto opatrenia sú zamerané predovšetkým na zlepšenie prostredia pre zamestnávanie, a čiastočne aj na vylepšenie verejných financií.

Prečo sa vôbec Fíni do takéhoto niečoho púšťajú? Niekto, kto nesleduje podrobne vývoj jednotlivých ekonomík eurozóny by nepovedal, že Fínsko je na tom zle, keďže mediálne titulky neplní. Pritom HDP krajiny od roku 2010 nerástlo. V súčasnosti je o viac ako 2 % nižšie ako koncom roku 2010, pritom HDP eurozóny ako celku, ktorej sa darilo mizivo, za tento čas vzrástlo o viac ako 2 %. S dlhom však Fínsko problém nemá, a zrejme to bude hlavný dôvod, prečo sa nekončiacej recesii v tejto severskej krajine nevenuje mediálna pozornosť.

Vývoj HDP eurozóny a Fínska (Q4 2010 = 100)

2015-09-17_FI GDP

Hlavná príčina tohto vývoja sa dá zhrnúť jedným slovom: Nokia. Podľa Výskumného inštitútu fínskej ekonomiky sa Nokia v rokoch 1998-2007 starala až o štvrtinu rastu HDP, o 30 % nákladov na výskum a vývoj a o pätinu exportov. Po kríze Nokia zaspala dobu a jej globálny trhový podiel začal prudko klesať, po roku 2010 dokonca voľným pádom a dnes je už na minimálnych úrovniach:

2015-09-17_Nokia

Fínsko prišlo o svoju vlajkovú loď, ktorá produkovala krajine vysokú pridanú hodnotu a vysoký rast HDP.  Úplná katastrofa ako v periférnych krajinách eurozóny sa nestala, každopádne od vrcholu Nokie je v krajine viac nezamestnaných, viacerí pracujú za nižšie mzdy a scvrkla sa aj subdodávateľská sieť Nokie. A to nehovorím o výpadku príjmov štátu.

Popri Nokii je tu aj sekundárna príčina – demografia. Fínsko je na tom v posledných rokoch zo všetkých krajín eurozóny najhoršie. Od roku 2010 do roku 2014 klesol podľa World Bank podiel obyvateľstva v pracovnom veku na celkovom obyvateľstve o viac ako 2 percentuálne body, zo 66,4 % na 64,2 %. Tu platí jednoduchá rovnica, čím viac ľudí pracuje, tým väčší je rast HDP:

2015-09-17_demo

So vzniknutou situáciou sa Fínsko, ako som naznačil na začiatku, snaží vysporiadať štrukturálnymi reformami. Je pravda, že Fínsko utrpelo šok v produktivite, čo pre neho znamená zníženú konkurencieschopnosť, je ale potrebné dodať, že Fínsko je podľa viacerých rebríčkov stále jedna z najkonkurencieschopnejších na svete. Podľa posledného vydania World Competetivness Report(2014/2015) z dielne Svetového ekonomického fóra je dokonca na štvrtom mieste:

2015-09-17_competetivness

A tak je na mieste otázka, aký dodatočný efekt na konkurencieschopnosť budú mať nové opatrenia. Vzhľadom na umiestnenie Fínska v tabuľke podľa mňa nie veľké. Ale keď som si prezrel tých vyše 100 indikátorov, ktoré boli hodnotené, tak nikde tam nebola zmienka o sile meny. Myslím si, že Fínsko je ďalšia krajina eurozóny, v ktorej neschopnosť prispôsobiť sa šoku (v tomto prípade primárne pádu Nokie ) oslabením vlastnej meny výrazne zhoršila recesiu.

P.S.: Už som si o sebe niekde prečítal, že som za rozpad eurozóny. Nie som, lebo opustenie eura by pre drvivú väčšinu krajín eurozóny prinieslo výrazne väčšie náklady ako prínosy (predovšetkým čo sa týka sanácie bánk). Len upozorňujem na to, že nie všetko s eurom je také ružové ako nám tlčú do hláv…

Autor: 
Kamil Boros, X-Trade Brokers