Inflácia a jej meranie

0
707

 

Inflácia sa ekonomicky definuje ako rast cenovej hladiny. Americký ekonóm Milton Friedman tvrdí, že inflácia je výlučne peňažným javom a jej výška závisí najmä od množstva nových peňazí v obehu (menového rastu). Existujú aj iné názory na to, čo spôsobuje infláciu – práve sem by sme mohli zaradiť odbory, ktoré tlačia na zvýšenie miezd, nízku produktivitu alebo tvrdenie, že je dovezená zo zahraničia.

Na jej meranie sa používajú rôzne indexy, predovšetkým však:

  • Index spotrebiteľských cien (CPI)
  • Index cien výrobcov (PPI)
  • deflátor HDP

Index spotrebiteľských cien (CPI) je pravdepodobne najdôležitejším ukazovateľom inflácie, hlavne čo sa týka spotrebiteľov a medializácie. Predstavuje zmeny v úrovni maloobchodných cien za základné tovary v spotrebnom koši. Zvýšenie indexu CPI zvyčajne vyvoláva zvýšenie základných úrokových sadzieb, pretože vysoká inflácia sa považuje za nežiaducu a centrálna banka v tomto „nerovnom“ boji zvýši sadzby. To následne bude viesť k zvýšeniu atraktivity danej meny.

Pre väčšinu ľudí však inflácia znamená znehodnotenie meny, prečo teda vyššia úroveň inflácie bude znamenať posilnenie meny na devízovom trhu?

Pozrime sa bližšie na vzťah inflácia – úrokové sadzby. Každému je jasné, že inflácia má za následok reálne znižovanie kúpnej sily a úrokové sadzby spôsobujú nominálne zvyšovanie množstva peňazí. Jeden variant môže spočívať v tom, že investorov láka nominálne zhodnotenie meny, pričom takpovediac zanedbávajú reálnu hodnotu. My si však myslíme, že dôležité je časové hľadisko. Inflácia sa zverejňuje spätne, úrokové sadzby naopak vopred. Aký to má následok?

Pre investora, ktorý sa má dnes rozhodnúť do akej meny chce investovať bude dôležité to aký očakáva výnos (povedzme, že založený len na úrokových sadzbách). Ak vyjde inflácia meraná CPI vyššie ako očakávaná alebo cielená hodnota, dá sa očakávať zvýšenie sadzieb CB v budúcnosti, čo bude mať za následok vyššie zhodnotenie investície. Naopak budúca miera inflácie vôbec nemusí korelovať s predošlou, dokonca ak sa zvýšia sadzby mohla by byť nižšia ako súčasná miera inflácie. Tak dosiahne investor vyšší výnos aj v reálnom hľadisku, nakoľko rozdiel (sadzba – inflácia) bude vyšší v dôsledku zmien oboch hodnôt. Pre lepšie pochopenie skúsime uviesť príklad.

Údaje:

  • úroková sadzba EBC – 1% p.a.
  • inflácia očakávanie – 2,3%
  • inflácie skutočný stav – 2,8%

Vyššia miera inflácie môže ohroziť ekonomiku a centrálna banka zakročí zvýšením sadzieb na 1,5%. Tým sa sťaží získavanie úverov, zvýhodní sa uložiť peniaze do banky – inými slovami obmedzí sa spotreba. Obmedzená spotreba alebo nižší dopyt po tovaroch a službách bude mať za následok zníženie cien týchto tovarov a tým aj zníženie miery inflácie.